Sľubná legenda o zbojníckej skale nám samozrejme nedala spávať, takže netrvalo dlho a Čičmany sme poctili svojou prítomnosťou opäť - tento raz už v komornejšej atmosfére všedného dedinského víkendu. Do týchto končín moc cudzincov asi fakt nezabludi. Súdim z faktu, že domáci nás okamžite srdečne privítali ako starých známych. Ale čo si budeme hovoriť, za dve noci v krčmách si narobíte kamarátov dosť všade! V rámci socializácie sme teda absolvovali ďalšiu tour de čičmianske pohostinstvá, ale napríklad aj omšu v miestnom kostole a malé interview s farárom, ktorý je zároveň aj správcom miestneho penziónu. V dedine so 150 obyvateľmi musíte byť flexibilní...
Ak chce človek nakrútiť nejaký autenticky materiál, musí holt najprv splynúť s prostredím. Ako keď kameramani National Geographic najprv tri mesiace kempujú neďaleko brlohu nejakej vzácnej líšky, aby si na nich zvykla a nechala sa zblízka nakrútiť, keď na jar vyvedie z nory svoje ešte vzácnejšie mladé. My sme teda Čičmancov už druhý víkend za sebou privykali na prítomnosť dvojice neškodných čudákov s kamerou a mikrofónom, aby sme neskôr mohli bez zbytočných podozrievavých pohľadov miestnych nerušene nakrúcať, vypytovať sa a pátrať po histórii tohto čarovného kúta Slovenska. Zdá sa, že sa zadarilo. Sami sme sa medzi drevenicami už začínali cítiť ako doma.
S hľadaním zbojníckych stôp sme sa rozhodli začať na tom najlogickejšom mieste Čičmian – na zbojníckej skale. Obhliadka predmetnej skaly bola vlastne aj cieľom nášho návratu. Sprievodca Juraj opäť nesklamal a o piatej nadránom sme sa pod rúškom tmy vykradli na miesto činu. To kvôli autentickej atmosfére, ale aj najlepšiemu výhľadu na dedinu a peknému východu slnka. Panoráma ako stvorená na kúzelné zábery a Jurajovo tajomné rozprávanie na kameru. Jedinými svedkami našej výpravy boli srnky v tme medzi stromami. (Ak to teda neboli medvede, o ktorých Čičmanci rozprávajú radi a často, až to na prechádzke tmavým lesom vyvoláva príslušne paranoidné stavy.) Pohodlne usadení sme sledovali dedinu pod nami, prebúdzajúcu sa v prvých ranných lúčoch. A vraj sme sedeli pod stromom, pri ktorom sa zbojnícka družina stretávala... jednoducho čarovné!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára