Ráno je múdrejšie večera, a preto sme po prvotnom nadšení, s jednou nohou už v autobuse smer Terchová, predsa len radšej zatiahli ručnú brzdu. Je to vôbec fér, začínať prieskum hneď rodiskom toho najslávnejšieho zo slávnych zbojníkov? A nie je to hlavne tak trochu proti filozofii odhaliť niečo nové a pustiť sa po tajomných zbojníckych chodníčkoch, ak prvá cesta povedie do - rôznymi dokumentaristami určite už x-krát – „zrecyklovanej“ lokality? (Nič proti krásam Terchovej!!!)
Síce len neochotne, no poslúchame tichučký hlások slečny Pochybnosti a sadáme si späť za LCDčko a klávesnicu. Cieľ – logický plán cesty, ktorý udrží na uzde cestovnú horúčku a dovedie nás nielen na chronicky známe miesta, ale ako správnych dobrodruhov aj do nových, doteraz nepreskúmaných zákutí. Možností je milión, chalani z hôr mali predsa široké pole pôsobnosti (viz. prvý blog)! Za účelom vymedzenia nejakých konkrétnych území, ktoré by stáli aj za návštevu a bližšie preskúmanie, sa preto môžeme na začiatok odpichnúť od najznámejších zbojníckych skrýš, rodísk, aj popravenísk. Tie rodiská sú ale predsa len najpoetickejšie – aj preto sme si v názve blogu dovolili vykradnúť až dve diela slovenskej klasiky naraz J. Hitparáda NAJ zbojníckych lokalít môže teda začať!
Jánošíkovské legendy (áno, zasa nimi začíname, ale fér by predsa nebolo ani ich vynechať) spomínajú celý rad dedín a miest: narodený v Terchovej, Uhorčíka spoznal na Bytčianskom zámku a neskôr sa uňho skrýval v Klenovci – a ten dom možno ešte stojí! Prvýkrát boli obaja väznení v Hrachove, odkiaľ vďaka podplatenému úradníkovi utiekli. Skrýšu kradnutého súkna a možno aj peňazí či zbraní vraj mal Jánošík v Čičmanoch (nájsť!), no a popravený bol v Liptovskom Mikuláši. Pozrite sa na mapu – chlapec sa veru celkom nabehal. J
Jedným zo zásadných miest v živote Jakuba Surovca, zbojníka s hrozivým menom, no povesťou ochrancu utláčaných, je Pohronská Polhora neďaleko Brezna. Práve v tamojšej krčme ho totiž spolu s jeho kumpánom Tomášom, prezývaným Greguš (v 18. storočí to bola minimálne tak cool prezývka ako Pyco, Sajfa alebo nebodaj Šarkan), lapili, aby ho neskôr v Brezne odsúdili na smrť sťatím. Celu smrti síce asi nenájdeme, no tá krčma by ešte mohla stáť a rodný dom možno nájdeme v Tisovci, teda pôvodne osade Tisovské Hámre, ktorá tu za Jakuba Surovca stála. A prastará lipa medzi Tisovcom a Polhorou, kde sa zbojníci stretávali, je samozrejme povinná jazda.
Krstný otec slovenského-rusínskeho zboja Fedor Hlavatý sa narodil v Ruskej Volovej, teda na východe východu, čo by kameňom dohodil od našej najvýchodnejšej Novej Sedlice. Podľa vševedúcej Wikipédie tam má navyše aspoň pamätnú tabuľu, keď už nie takú veľkolepú sochu ako Jánošík v Terchovej. V Bardejove zanechal Hlavatý stopu v podobe výhražného listu mešťanom, ktorý dodnes opatrujú v archíve a je významnou mestskou pamiatkou (môcť ho tak vidieť na vlastné oči!). Trebišov bol posledným mestom, ktoré Hlavatý navštívil – veď ho tu popravili...
A keďže som sa do reprezentatívnej vzorky rozhodol zaradiť aj vymysleného Pacha, navštíviť treba aj Hybe. Vtip bude v tom, že tu nemá zmysel pátrať po historických stopách neexistujúceho zbojníka, ale podstatné bude nasať miestnu atmosféru J. Možno pochopíme, prečo sa Pachovým fiktívnym rodiskom stalo práve Hybe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára